Induktívne uvažovanie alebo indukcia je spôsob uvažovania od špecifického prípadu alebo prípadov ku všeobecnému; opiera sa o nezaujaté pozorovanie a z neho sa snaží vyvodiť všeobecné závery. Indukciu môžeme rozčleniť do štyroch fáz:

1. Pozorovanie – nezaujaté zhromažďovanie faktov.
2. Analýza – zatriedenie faktov, identifikácia charakteristických vzorcov.
3. Inferencia – zo vzorcov odvodzujeme zovšeobecnenia ohľadne vzťahov medzi faktami.
4. Potvrdenie – testujeme inferenciu na ďalších pozorovaniach.

Napríklad: „Všetky drozdy, ktoré sme videli, sú čierne.“

Induktívny záver: „Všetky drozdy sú čierne.“

Pri praktickom použití induktívneho uvažovania sa predpokladá, že východiská induktívneho logického argumentu naznačujú určitú mieru pravdivosti záveru (induktívna pravdepodobnosť), ale nezaručujú ho, teda pripúšťajú, že záver môže byť nesprávny.

Napríklad: „Všetky labute, ktoré sme videli, sú biele.“

Induktívny záver: „Všetky labute sú biele.“ (pozn. existujú aj čierne labute)